Jámy a nijámy v každodennom živote (1.časť)
Jámy a Nijámy, predstavujú prvé dva stupne Patandžali osemstupňovej cesty jogy. Predstavujú súbor odporúčaní a návodov ako sa chovať nielen k sebe, ale aj k ostatným ľudom, zvieratám a k prírode.
Aj napriek tomu, že sa jámy a nijámy nachádzajú na prvých priečkach, súčasná doba praje skôr fyzickej praxi, teda asánam, ktoré zaujímajú tretie miesto v systéme.
Nikdy však nie je neskoro vrátiť sa k prvým priečkam a postupne tieto cenné odporúčania včleniť nielen do jogovej praxe, ale i do samotného každodenného života. Prinášajú nám totiž do života pevné základy, na ktorých vieme s istotou vybudovať pevnú a stabilnú stavbu. A tá nás v ťažkých časoch povedie a podrží.
Dodržiavanie všetkých jám a nijám nie je vôbec jednoduché. Je to každodenná práca, každodenné úsilie. Dôležité je začať uplatňovať ich na sebe a až potom vo vzťahu k okoliu. A postupne jeden po druhom. Mali by sme si vybrať jednu z desiatich jám a nijám. A prejsť na ďalšiu až po zvládnutí tej prvej.
5 JÁM:
- Nenásilie(zo sanskrstu áhimsá)
- Pravdovravnosť (satja)
- Nekradnutie (astéja
- Nehromadenie (aparigraha)
- Zdržanlivosť (brahmačárja)
5 NIJÁM:
- Čistota tela a mysle(sauča)
- Spokojnosť(santóša)
- Disciplína(tapas)
- štúdium(svádhjája)
- Akceptovanie vyššieho princípu (íšvarpránidhána)
Toto odporúčanie v sebe zahŕňa nielen neubližovanie po fyzickej stránke, ale tiež neubližovanie slovom, myšlienkou či činom iným živým bytostiam, ale i sebe samému. Pod neubližovaním sebe samému sa rozumie aj nepočúvnutie vnútorného hlasu, popieranie vlastných emócií, konanie proti vlastnej vôli či „znásilňovanie“ sa do niečoho. Patrí tu prílišná sebakritika, nízka sebaúcta, neustále porovnávanie sa s ostatnými ako aj negatívny vnútorný monológ, ktorú so sebou vedieme.
Skúste si sami odpovedať na nasledovné otázky:
„Kedy som o sebe, ale aj o iných zle zmýšľal?“
„Ublížil som sebe alebo iným myšlienkou, slovom či činom?“
„Nútim sa do vecí, v ktorých sa cítim nepríjemne? Ktoré sú proti môjmu presvedčeniu?“
„Počas praktizovania asán nútim sa do pozícii? Je prevedenie asán v súlade s potrebami tela?“
„Aké myšlienky podporujem vo svojej mysli?“
Šavasána – viac iba ako uvoľnenie
Otázky na zamyslenie:
„Som k seba pravdivý?“
„Tvárim sa, že som lepší ako naozaj som?“
„Hrajem divadlo a vymieňam si masky tak ako sa mi to hodí?
„Bojím sa povedať pravdu tomu druhému, že mu ublížim i keď ja sám tým trpím?“
„Hovorím ÁNO iným na úkor seba?“
„Vytváram si výhovorky, prečo niečo nemôžem alebo prečo sa niečo nedá?“
Praktizovanie satjy zahŕňa i vyvodzovanie dôsledkov našich slov. Mali by sme starostlivo zvažovať svoje myšlienky a slová a dať im takú podobu, aby naše slová vyjadrovali pravdu, pomáhali, inšpirovali a povznášali druhého a budovali vzťahy. Ak hovorenie pravdy spôsobí bolesť alebo utrpenie, potom môže byť lepšie mlčať. Ide praktizovanie satja v súlade s ahimsou (nenásilím).
Na druhej strane nebojme sa dať spätnú väzbu svojim kolegom, kamarátom. Avšak spätná väzba musí byť úprimná, aby bola užitočná. Žiť v súlade znamená aj povedať tomu druhému, že jeho správanie ubližuje a nebáť sa, že zraníme jeho city. Nájdite si chvíľu ticha, aby ste našli spôsob, ako vyjadriť seba a pravdu láskavo, pozorne a so všetkou úprimnosťou.
Om Shanti, Shanti, Shanti!
Astéja hovorí o privlastnení si niečoho, čo nám nepatrí, či už fyzicky alebo mentálne. Môžeme tu zaradiť nárokovanie si na niečí čas, lásku, energiu, pomoc, ale i zneužitie inšpirácie, myšlienok a nápadov niekoho iného.
Na hlbšej úrovni astéja znamená opustenie už samotného úmyslu alebo túžby vlastniť niečo, čo nám primárne nepatrí, či už silou, podvodom, vykorisťovaním, skutkami, slovami alebo myšlienkami. Túžba „kradnúť“ týmto spôsobom vzniká z chamtivosti, pocitu nedostatku, bezmocnosti a porovnávania sa s inými.
Praktizovanie astéja zahŕňa nachádzanie rovnováhy medzi tým čo naozaj potrebujeme a tým kedy už hromadíme. Rozmáhajúci sa trend minimalizmu v bývaní či obliekaní môže byť barličkou pri rozvíjaní tejto jámy v každodennom živote.
Otázky na zamyslenie:
„Prevzal som niečiu myšlienku alebo nápad a prezentoval som ju ako svoju vlastnú?“
„Nárokujem si čas a pozornosť iných?“
„Kradnem energiu iných neustálym sťažovaním sa alebo iným spôsobom?“
„Prajem si, aby som mohol mať rovnakú vec/schopnosť/zručnosť ako niekto iný?“
„Keď pochválim iných, robím to úprimne a teším sa s nimi? Alebo sa za mojou pochvalou skrýva niekde hlboko pocit závisti či žiarlivosť, že ten druhý má niečo, čo ja nemám?“
žime v prítomnosti, bez strachu z budúcnosti a bez neustáleho rozmýšľania o minulosti, nekradnime si radosť z prítomného okamihu
Toto odporúčanie vystríha pred lipnutím na materiálnych i nemateriálnych veciach a pred neochotou deliť sa o ne. Ide o zaujatie uvoľneného a oslobodeného stavu mysle.
Aparigraha nám pomáha naučiť sa brať len to, čo je skutočne nevyhnutné. Človek by sa mal snažiť ponechať si len to, čo je preň bezprostredne potrebné. Učí nás nevytvárať si pripútanosť k nikomu, vrátane našich blízkych. Nepripútanosť nám pomáha mať pocit spolupatričnosti ku každému bez toho, aby sme sa stali majetníckymi, žiarlivými a závislými.
Aparigraha je umenie nechať ísť a žiť život s otvorenou náručou, otvorenou mysľou a otvoreným srdcom. Všetky veci, predstavy, myšlienky alebo ľudia vstupujú, existujú a odchádzajú bez námahy a bez vytvárania závislosti.
Otázky na zamyslenie:
„Na čom a na kom lipnem?“
„Aké myšlienky nechcem zanechať?“
„Lipnem na starých, nefunkčných presvedčeniach? Je v mojom živote priestor pre nové veci?“
„Zanechávam to čo mi neslúži, vrátane nefunkčných vzťahov? Dovolím si ich zanechať?“
nelipnime na veciach – darujme alebo vyhoďme všetky veci, ktoré už nepoužívame alebo nepotrebujeme
nájdime si spôsob ako žiť, milovať a byť v rovnováhe, aby sme sa cítili nezávislí a silní vo svojom vlastnom bytí. A zároveň dali priestor ostatným, aby boli tým, kým chcú byť. Venujme sa každý deň nejaký čas svojim ásanám, dýchaniu a meditačným praktikám.
Toto odporúčanie sa spája so spôsobom života, pri ktorom si vždy uvedomujeme najvyššiu inteligenciu. Znamená to pochopenie, že nie sme len telom, ale sme božskou iskrou alebo „sat-čit-ánanda“, zdrojom nekonečnej blaženosti.
Väčšina z nás sa stotožňuje so svojimi fyzickým telom. Mnoho času a energie trávime uspokojovaním telesných potrieb. Neustále sme poháňaní a staviame sa otrokmi našich inštinktov, zmyslových pôžitkov, túžob a averzií. K týmto zmyslovým pôžitkom nepripájame len svoju identitu, ale aj naše šťastie, radosť, spokojnosť, úspech. Avšak tieto pôžitky sú nestále a zanechávajú nás hladných, nespokojných a nepokojných zas a znova. Tento začarovaný kruh odoberá všetku našu pozornosť a energiu.
Otázky na zamyslenie:
„Kam smerujem každý deň moja energia? Plytvám ňou na nepodstatné veci?“
„Podlieham nekontrolovanému impulzívnemu chovaniu? Čo spúšťa toto chovanie a aká príčina sa za tým skrýva?“
uvedomme si svoje impulzívne konanie – nakupovanie, jedlo, prácu, sociálne siete, TV, ohováranie, atď., vyberme si jedno a pracujme sa umiernenosti krok po kroku
uvedomme si s čím sa stotožňujeme, svoje nálepky: „Som malý“, „Som muž/žena“, „Som dobrý človek“, „Som zlý človek“, „Som beznádejný“ atď. a upustime od nich
prijmite výzvu ako dodržiavať svoj jedálniček a jesť s mierou, udržiavať zdravý životný štýl, otužovať sa, modliť sa, meditovať – to všetko vám môže pomôcť k umiernenosti zmyslov
kultivujme svoje zmysly, otočme myseľ dovnútra a zažime vnútornú radosť a pokoj
cvičenie ásan, pránájámy a meditácie vytvára pevný základ pre rozvoj brahmačárje
Ak začneme žiť vo svojej skutočnej prirodzenosti, celibát a striedmosť všetkých zmyslov prebieha bez námahy a prirodzene. Prežívanie radosti už nie je závislé na fyzickom uspokojení.
Pochopenie a praktizovanie nijám môže byť veľmi užitočné pri rozvíjaní Brahmačárje. Podrobnejšie o 5 nijámach – Sauča (čistota), Santóša (spokojnosť), Tapas (pokánie), Svádhjája (samoštúdium) a Išvárapranidhana (oddanosť vyššej sile) si povieme nabudúce.
