feb 23, 2018 | O joge
V tomto príspevku si rozvedieme druhý stupeň z osemstupňového systému jogy, ktorý sa v sanskrte nazýva NIJÁMY: povieme si o tom, ako by sme sa mali chovať k sebe samému.
Poďme si teda priblížiť týchto 5 odporúčaní:
1. Čistota tela a mysle (sauča) – pod telesnou čistotou sa okrem bežných hygienických návykov myslí i praktizovanie očistných techník (šatkariem), počas ktorých sa telo detoxikuje a pripravuje na ďalšiu jogovú prax. Čistota našej telesnej schránky má výrazný vplyv i na našu myseľ. Pozitívny vplyv na čistotu našej mysle má pravidelná meditácia
2. Spokojnosť (santóša) – častokrát tak ťažko naplniteľný pocit v našom vnútri. A pritom stačí tak málo. Stačí byť vďačný za to, čo sa nám v živote dostáva, a prijať situáciu, v ktorej sa momentálne nachádzame takú, aká je.
3. Disciplína (tapas) – toto odporúčanie je venované rozvoju sebaovládania za účelom oslobodenia sa od závislostí, zvykov a návykov, ktoré bránia nášmu ďalšiemu rozvoju.
4. V preklade štúdium (svádhjája) – alebo, lepšie povedané, spoznávanie a objavovanie seba samého prostredníctvom jogovej praxe.
5. Akceptovanie vyššieho princípu (íšvarpránidhána), čiže uctievanie osobného boha. Treba však zdôrazniť, že joga nie je náboženstvo a nedefinuje boha s akýmkoľvek menom. Je plne na nás a na našom presvedčení, ako si ho nazveme, či už Absolútno, Vesmír, Boh, Višnu, Šiva,…
Dnes sme si povedali o ďalších piatich jogových odporúčaniach, ktoré – hoci znejú jednoducho – ich napĺňanie v každodennom živote je pomerne náročne. Ale i napriek tomu, ak sa rozhodneme pre túto cestu, naše úsilie určite nevyjde nazmar.
jan 16, 2018 | O joge
V predchádzajúcom príspevku sme si priblížili Patandžaliho osemstupňový systém jogy. Patandžali je autorom základného diela o joge – sérii štyroch kníh pod názvom Joga sutry.
Poďme si teda priblížiť prvý stupeň z osemstupňového systému piatich JÁM, čiže odporúčaní, ako sa človek má chovať k ostatným ľudom, zvieratám, ale aj k prírode:
1. Nenásilie (zo sanskrstu áhimsá) – toto odporúčanie v sebe zahŕňa nielen neubližovanie po fyzickej stránke, ale tiež neubližovanie slovom, myšlienkou či činom iným živým bytostiam, ale i sebe samému. Pod neubližovaním sebe samému sa rozumie aj nepočúvnutie vnútorného hlasu, popieranie vlastných emócií, konanie proti vlastnej vôli či „znásilňovanie“ sa do niečoho.
2. Pravdovravnosť (satja) – toto odporúčanie sa týka súladu medzi tým čo hovoríme, čo si myslíme a medzi tým čo cítime. Na to, aby sme mohli byt pravdivý k sebe, ale i iným, potrebujeme vnímať „teraz“ a spočinúť v tomto okamihu.
3. Nekradnutie (astéja) – ide o privlastnenie si niečoho, čo nám nepatrí, či už fyzicky alebo mentálne. Môžeme tu zaradiť nárokovanie si na niečí čas, lásku, pomoc, ale i zneužitie inšpirácie, myšlienok a nápadov niekoho iného.
4. Zdržanlivosť (brahmačárja) – toto odporúčanie sa tradične spája so sexuálnou zdržanlivosťou a celibátom, ktorú dodržiavali mladí adepti jogy v dobe výcviku za účelom urýchlenia svojho vývoja. V súčasnej dobe toto odporúčanie nabáda k rozumnému využívanie našej sexuálnej energie, ako najsilnejšej energie v našom tele, na rozvoj nášho potenciálu.
5. Nehromadenie (aparigraha) – odporúčanie vystríha pred lipnutím na materiálnych i nemateriálnych veciach a pred neochotou deliť sa o ne. Ide o zaujatie uvoľneného a oslobodeného stavu mysle od týchto vecí.
Všetky vyššie spomínané jogové odporúčania nás vystríhajú pred týmito stavmi, ešte kým sú v štádiu myšlienok. Práve v tomto štádiu máme možnosť na ne vplývať a pracovať na vytvorení lepšej verzie nás samotných.
dec 3, 2017 | O joge
V súčasnej dobe je mnoho druhov jogy a nestratiť sa v toľkých druhoch je pomerne náročne. I to je dôvod, prečo mnoho ľudí, prichádzajúcich na lekciu jogy, si kladie otázku, čo to tá hatha joga vlastne je a čim sa líši.
Treba povedať,
že joga je len jedna. Joga je
stav mysle. Rôzne druhy jogy predstavujú iba iný prístup, nakoľko každý
z nás je jedinečný a každému vyhovuje niečo iné.
Hatha joga sa
zameriava najmä na fyzické telo, na jeho pomalé precvičenie a posilnenie,
pričom veľký doraz sa kladie na pružnú a zdravú chrbticu. Ale to nie je
všetko. Hatha joga je postavená na 8 stupňoch:
- jámy – ide o súbor odporúčaní, ako sa má človek chovať
k svojmu okoliu,
- nijámy – takisto sú to odporúčania, ktoré sú zamerané na postoj človeka
k sebe samému,
- asány – iným slovom jogové polohy, ktoré slúžia k posilneniu
a k budovaniu zdravého tela,
- pránájáma – alebo i dychové cvičenia zahŕňajú praktizovanie vedomého
a kontrolovaného dychu,
- pratjahára – odpútanie sa od vnemov vnímaných našimi zmyslami,
- dharána – jednobodovosť mysle, t.j. zameranie mysle na jeden objekt,
- dhjána – dlhšie trvajúci stav sústredenia mysle (meditácia),
- samádhi – osvietenie, čiže stav zjednotenia toho kto pozoruje
a toho čo je pozorované.
Hatha joga teda ponúka
akýsi návod, ako viesť svoje kroky tak, aby človek nastúpil na cestu
osvietenia. Základom hatha jogy sú telesné cvičenia (asány), prostredníctvom
ktorých sa dostávame bližšie k sebe samým.
Jednotlivé kroky sa
často prelínajú. Zaujatím jogovej polohy – asány, v
uvoľnení sa v nej (nenásilie na sebe samom – súčasť jám)
a sústredením na vlastný dych (pránájáma) sa dopracovávame
k odpútaniu sa od zmyslov (pratjahára) alebo až k jednobodovosti
mysle (dharána).
Celkom zaujímavé, že?
Stojí to za vyskúšanie…
nov 17, 2017 | O joge
Vyskúšali ste už jogu?
Že nie? Nič to. Dokonca neprekáža ani to, keď za sebou máte niekoľko lekcií
jogy či dokonca jogu cvičíte pravidelne. Joga má stále čo povedať.
Ľudia prichádzajú na
prvú lekciu jogy z rôznych dôvodov a podľa mojich pozorovaní sú to
práve tieto:
- zo zvedavosti
- potreba vyskúšať niečo nové
- zdravotné problémy
- alebo iba tak, lebo to práve letí
Absolvovanie ďalšej
lekcie jogy je ovplyvnené najmä pocitmi a dojmami, ktoré si človek odnáša
z tej prvej. Už po absolvovaní čo i len jednej lekcie je možné na
sebe zbadať prvé účinky, medzi ktoré patrí:
- uvoľnenie svalstva, pocit „ľahkosti“ v tele
- stíšenie mysle
- prílev sily a energie
- kvalita spánku
A kedy prichádza zlom? Kedy sa cvičenie jogy prehupne do fázy „závislosti“,
resp. „lásky“ k joge?
Väčšinou to prichádza
pomerne skoro. Pozitívne účinky po každej ďalšej lekcii sú viditeľnejšie
a už po prvom mesiaci cvičenia môžete na sebe spozorovať prvé
pozitíva, a to:
- viac energie počas dňa
- ľahšia koncentrácia, jasnejšia myseľ
- odbúravanie stresu
- lepšia nálada, pozitívny pohľad na svet
- pocit vyrovnanosti
- uvoľnenie stuhnutých miest, vystretejší postoj tela
- pocit uvoľnenia v jogovej polohe – ásane
Toto je iba zopár
výhod praktikovania jogy, ktoré sa pri pravidelnom cvičení prehlbujú. Najlepšie
je vyskúšať si to v praxi, dopriať si pravidelnosť a sledovať zmeny,
ktoré sa s Vami dejú. V joge sa často môžete stretnúť s pojmom
„zaujatie pozície pozorovateľa“ a práve tu sa už dostávame hlbšie do
filozofie jogy. Joga ako taká nie je iba telesné cvičenie, ako sa to
v súčasnej dobe propaguje, ale je to najmä práca na sebe samom
a vytváranie našej lepšej verzie.
Pre koho je teda joga určená?
Prospech z cvičenia
jogy bude mať každý. Dôvod, kvôli ktorému budete jogu precvičovať pravidelne,
nie je až tak podstatný. Ona Vás sama povedie a vždy dôjdete iba tam, na
čo ste pripravený. Často sa ani nenazdáte a prehupnete sa hlbšie.
A potom ešte hlbšie.
A o tom to
je. Joga je cesta. A tú si vyberáte Vy…
