sep 28, 2021 | Joga a Ajurvéda
Po jesennej rovnodennosti sa dni výrazne skracujú. Podľa ájurvédského učenia sa slova v prírode ujíma váta dóša. Jej prevládajúcimi elementmi sú vzduch a éter (priestor) a tieto prvky pozorujeme i v prírode. Padá lístie, fúka vietor a teplota začína klesať. Cítime sa zimomraví. Koža je suchá. Potrápiť nás môže i suchý kašeľ. So skracujúcimi sa dňami nás prepadajú pochmúrnejšie myšlienky. Do duše sa vkráda úzkosť, strach či pocit prázdna.
Príroda spomaľuje po aktívnom lete. Je čas spomaliť i v našich životoch. Uzemniť sa. Zaradiť pravidelný oddych, relaxácie a precvičovať asány pomaly s precítením. Zapáľte si sviečku, prikryte sa dekou a začítajte sa do knihy, na ktorú počas leta nebol čas.
Jesenná životospráva podľa ájurvédy
A tak, ako sa ochladzuje a babušíme sa do teplého oblečenia, nemali by sme zabúdať ani na zahrievajúce jedlá a nápoje. Do jedálnička zaraďte teplé a výživné jedlá ako husté polievky, teplú kašu, zemiakové placky, knedlíky, dusenú zeleninu či mäso. Pridajte aj zahrievajúce korenie ako je škorica, kardamón či zázvor. V jedálničku by mala prevládať najmä sladká, kyslá a slaná chuť.
A nezabudnite hlavne na dostatok spánku.
V období jesene by sa v jogovej praxi počas precvičovania asán mal klásť dôraz najmä na pomalý, uvoľnený pohyb v súlade s vedomým dýchaním. Pomalé prevedenie asán, dlhšie výdrže a spočinutie pozornosti na dychu vedú našu myseľ na bytie tu a teraz. Tak aby sa nadobudol pocit tak potrebného uzemnenia.
Dych predstavuje významný aspekt počas jesene. Okrem asán by sa nemalo zabúdať i na denné precvičovanie pránajámy. Za sychravých jesenných dní je odporúčaný pomalý, vedomý a vyrovnaný dych.
Patria tu techniky pránajámy ako dych udždžají, ale vo veľmi ľahkom prevedení bez napätia, nádhi šodhana pránajáma (striedavý dych) či sama vritti (počítanie dôb nádychu a výdychu).
Vonné oleje pre jesenné chvíle pohody
Večernú jesennú atmosféru si v pohodlí domova môžete osviežiť aj príjemnými vôňami sálajúcimi z aromalampy či difuzéra. Určite siahnite po hrejivých vôňach, ako je santal, lotosový kvet, kadidlo, pomaranč, škorica a bazalka. Uvedené vôňe pomáhajú aj pri stavoch zvýšenej váty, ako sú pocity strachu, úzkosti či nespavosť.
Pokojnú a pohodovú jeseň prajem!
máj 18, 2018 | Joga a Ajurvéda
Jogová a ájurvédska strava majú pomerne odlišný prístup. Kým ájurvédska strava sa snaží priniesť telu stravou zdravie a rovnováhu, jogová strava sa snaží dopomôcť k prekročeniu telesného vedomia. Obe disciplíny však zdôrazňujú dôležitosť potreby vegetariánskej stravy, alebo aj sattvickej stravy – stravy, ktorá podporuje kvalitu vnútorného kľudu, lásky a bdelosti, ako aj vytváranie rovnováhy všetkých dóš.
Ájurvédska strava
Ájurvédska strava na rozdiel od jogínskej odporúča konzumáciu varenej stravy, keďže pôsobí na zvyšovanie vodného (kapha) a ohnivého prvku (pitta). Varená strava sa ľahšie trávi a tým prispieva k budovaniu telesného tkaniva.
Jogová strava
Strava v joge naopak kladie dôraz najmä na konzumáciu surovej rastlinnej stravy. Jogínska diéta sa tradične nazýva phala múla – strava „z ovocia a korienkov“, pričom zahŕňa obilniny a mliečne produkty (mlieko, maslo Ghí). Surová strava pôsobí na zvyšovanie pránickej a duševnej citlivosti.
Pri konzumácii surovej stravy však treba podotknúť, že spôsobuje zvýšenie vzdušných a éterických prvkov v tele i mysli. Teda zložky dóši váta, čím môže u ľudí typu váta dôjsť k vychýleniu dóši.
Jogová stratégia sa zameriava na zvyšovanie agni (tráviaceho ohňa) prostredníctvom vnútorných praktik. Tým dochádza k zamedzovaniu zvyšovania váty počas jogovej praxe. Jogíni majú zväčša silný tráviaci a pránicky oheň. Dokážu v tele ľahšie spracovať surovú stravu, znášať teplotné rozdiely a radu krajných telesných podmienok, ktoré za normálnych okolnosti sú príčinou chorôb.
Ktorým typom stravy teda začať?
Ájurvéda má v centre záujmu obyčajného človeka, ktorý ma zvyčajne nedostatočný tráviaci oheň a dlhodobo nedokáže prijímať surovú stravu (najmä typ váta, ktorí má slabé a nestále trávenie). Pre jeho posilnenie je vhodné použiť rôzne korenia ako je zázvor, kajenské korenie, škorica, bazalka alebo ájurvédsky recept „trikatu“.
Väčšina ľudí však môže mať z občasnej surovej diéty veľký prospech, najmä v období detoxikácie organizmu (v apríli a máji). Počas bežného jedálnička sa odporúča aby 20% stravy tvorila konzumácia surovej stravy, kvôli prísunu dostatočného množstva vitamínov, minerálov a enzýmov, na ktoré je ovocie a zelenina bohaté.
O vhodnom pomere surovej stravy v jedálničku sa dá jednoducho presvedčiť – surová strava by nemala zhoršovať činnosť tráviaceho ohňa a zbavovať zdravej chuti do jedla.
Väčšina ľudí nemá silný tráviaci oheň, čoho dôkazom je aj zvyšujúci sa počet chorôb. Preto je vhodnejšie zo začiatku voliť ájurvédsku stravu podľa jednotlivých dóš na ich vyrovnanie. A až neskôr, praktizovaním jogy, pristúpiť pozvoľne ku konzumácii surovej stravy.
O vhodnej strave podľa jednotlivých dóš sa dočítate už čoskoro.
